Friday, April 14, 2023

FUNDASAUN MAHON LANSA NIA RELATORIU PESKIZA SEKUNDARIA IHA TIMOR PLAZA DILI

 

foto ekipa depois de lansamentu peskiza sekundaria 

DILI 12 Abril 2023

Fundasaun  Many Hands One Nation (MAHON),  lansa ninia relatoriu peskiza sekundaria kona-ba ASSESIBILIDADE BA FORMASAUN TEKNIKA VOKASIONAL ba FOINSAE sira iha Timor Leste hodi bele hadiak Ekonomia.

peskiza sekundaria ne nu'udar peskiza kontinuasaun husi peskiza Primaria ne'ebe halo ona antes ne'e iha Tinan kotuk, Tuir Peskiza Primaria Tinan kotuk hatudu deskobrimentu barak dekobrimentu hira ne mak : 80% respondente sira hateten Implementasaun SFTV ne Diak, Maske Nune'e nafatin iha Barreira atu asesu ba SFTV, Barreira sira ne hotu 50% kona-ba distansia SFTV ne'ebe dook husi Hela fatin kustu ba Transporte ne'ebe kada loron tenke gasta dollar Amerikanu $1-$2 no iha tan Barreira sira seluk.

nune'e iha peskiza sekundaria MAHON kontinua halo peskiza hodi analiza kona-ba Barreia sira ne'ebe Nasaun sira iha ASEAN infrenta wainhira Expansa SFTV,  oinsa solusiona Barreira sira inklui pratika diak Balun ne'ebe Timor Leste bele Adopta iha Kontextu Timor Nian. 

Nune'e MAHON iha deskobrimenntu sira hanesan : 

BARREIRA SIRA

1. Menus investimentu ba Area Edukasaun no Formasaun tuir OGE 2023 Timor Leste nian alokasaun OGE ba Setor Edukasaun no formasaun ho Pursentu 9, nune'e sai obstakulu ka barreira ida atu bele expansa SFTV tan Ne presisa tebes atu investe ba iha Setor ida ne.

2. tuir Mapping innovation TVET husi UNESCO (2019) hateten barreira seluk alem husi investimenu ne'ebe menus Mak falta Rekursu humanu,limitasaun tempu, resistensia internal ba mudansa iha kontiudu hanorin, Teknologia ba pedagia no Estudante sira ne'ebe difisil atu husik sira nia hela fatin.

SOLUSAUN SIRA 

Hadia kualidade TVET nian presiza avaliasaun no haforsa ba pedagojia, kurikulu no kapasidade atu kolabora ho organizasaun sira ne'ebé buka atu fo servisu.

Tuir relatóriu husi Komunidade Ekonomika ASEAN (KAK) kona-ba hadi'a kualidade TVET bazeia ba integrasaun ekonómika iha ASEAN, sujere solusaun sira tuir mai:

1. Dezenvolve abilidade profesionál hanorin ba ema ida-idak.

2. Ba TVET atu fornese prátika barak liután hodi asegura kualidade

3. Atu adapta ba kualifikasaun rejionál sira

4. Mudansa kurikulu, transforma abilidade no lisaun sira iha vida

5. Mobiliza empregadór, abilidade servisu, dirije kadeira no informasaun ba mapamentu diak.

6. Haforsa kolaborasaun ho setór indústria hodi habelar servisu sira.

 


PRATIKA DIAK SIRA NE'EBE BELE ADOPTA TUIR KONTEXTU TIMOR NIAN

Pratika di'ak liu atu hasa’e TVET ne'ebé bele sai util ba Timor-Leste mak hasa'e rekursu sira liuhosi kampaña sensibilizasaun públiku no hamenus kustu infraestrutura sira, haforsa di'ak liu tan kuantidade no abilidade graduadu sira-nian liuhosi envolve setór privadu iha programa estajiu no pre-trainamentu no hadi'a kualidade edukasaun liuhosi avaliasaun.

Rekursu sira-ne'e bele hetan liu husi kampaña sensibilizasaun publika, inklui kontribuisaun husi setór privadu, no utiliza unidade treinamentu movel atu hamenus kustu infraestrutura.

Orsamentu ne'ebé la adekuadu iha impaktu signifikativu ba sentru formasaun sira-nia kuantidade. Nasaun sira hanesan Filipina, Kamboja no nasaun balun iha rejiaun Pasifiku uza dalan oioin atu rezolve defisiénsia orsamentál ba TVET ne'ebé sira hasoru.

- Iha Filipina, atu promove alokasaun orsamentu TVET nian ne'ebé sufisiente no promove kontribuisaun husi setór privadu, Autoridade Edukasaun Teknika no Dezenvolvimentu Skill (TESDA), funsaun hanesan ho INDMO (Instituisaun Nasional Dezenvolvimentu Traballu iha Timor-Leste), servisu hamutuk ho parte interesada barak hodi hasa'e konsiénsia kona-ba importánsia TVET nian. Metodu sira ne'ebé sira uza mak kampaña média televizaun no prezensa iha média sosiál hodi uza artista famoza sira hanesan artista naran Sarah Jeronimo ne'ebé hala'o kampanha no promove TVET.

- Iha Vanuatu, atu hamenus kustu investimentu iha infraestrutura, TVET fornese liu hosi programa treinamentu movel. Sistema ida-ne'e hamenus kustu operasaun no manutensaun infrastrutura nian no rezolve problema edukasaun ho kualidade. 

 

Rekomendasaun 

Jeralmente, MAHON rekomenda katak Timor-Leste hadi'a kualidade no disponibilidade edukasaun profisionál nian liuhusi haluan formasaun movel, harii kolaborasaun entre seitor sra ne'ebé boot liu ho setór privadu hodi fornese estajiu no konsellu kona-ba ezijénsia merkadu traballu nian no aloka orsamentu setór edukasaun nian ne'ebé apropriadu hodi bele atinji mehi atu hasae kuantidade no kualidade TVET nian. Liuliu, peskiza ne'e sujere rekomendasaun sira tuir mai nee:

Ba Ministerio Edukasaun, Juventude no Desportu:

* Monitoriza no avalia polítika implementasaun TVET nian hodi identifika área sira ne'ebé presiza inovasaun iha nesesidade edukasaun no forsa traballu nian.

* Aloka rekursu orsamentál ne'ebé sufisiente ba setór edukasaun atu hasa'e kapasidade profesór sira iha sentru TVET ne'ebé eziste. Konsidera aumenta asesu ba materiál pratiku, livru no mobiliariu iha kada sentru no investe iha profesór sira-nia koñesimentu hodi asegura kualidade hanorin.

* Harii programa kooperativa ho setór privadu atu hadi'a susesu graduadu sira-nian iha merkadu servisu liuhusi estajiu ka responde ba nesesidade setór privadu nian ba funsionáriu foun sira.

Sekretariu Estadu Formasaun no Empregu (SEFOPE):

* Fornese treinamentu ba treinador TVET sira ne'ebé hetan akreditasaun husi INDMO.

* Konstrui no haluan Sentru Formasaun Teknika Profisional ka unidade formasaun movel ho prioridade kona-ba asesu rurál sira.

* Kooperasaun ho Ministeriu Juventude, Edukasaun no Desportu (MEJD) hodi hala'o estudu komparativu entre TVET no Technical Vocational for High School students.

* Kria polítika atu regula TVET hodi responde ba merkadu traballu ba formandu sira.

Instituto Nacional de Desenvolvimento de Mão- de-Obra INDIMO:

- Mantem no Hadia standardizasaun ba kualifikasaun no sertifikasaun TVET nian.

- kontinua Fornese kurríkulu hanorin ba TVET, prefere ho konsultasaun no komentáriu husi setór privadu no sosiedade sivíl iha nasaun ne'e atu identifika abilidade no setór espesífiku sira ne'ebé presiza atu fo servisu traballador foun sira.

- aumenta polítika sira atu regula TVET hodi responde ba merkadu traballu ba formandu sira

 

Peskiza sne halao tan hetan apoiu finanseiru husi USAID ba Atividade NGO Timor Leste nia Advokasia ba Atividade Boa Governasaun hamutuk ho Parseria 9 hanesan : ADTL,BELUN,CBRN-TL,F-HTL,JSMP,FONGTIL,MAHON,MDI no PROSPEK

 =================================================================

Atu hetan informasaun klean kona-ba Peskiza ne favor kontaktu :

Sr. Crispim Gomes de Jesus 

Kordenador Peskiza no Advokasia

E-mail : mahon.pa202@gmail.com

Nu. Kontaktu : 77302128

 Diretor Ezecutivu 

Sr. Angelo F. Ximenes

E-mail : mahontc@gmail.com

Nu. Kontaktu : 75626837

 

MAHON-2023

 

 

 




MAHON

Author & Editor